Detské priateľstvá nemávajú sklon dlho vydržať, aspoň podľa mojich skúseností. Soňa, Alexandra, kedysi najlepšie kamarátky, dnes sa ledva spoznáme. Pri Miši, som si myslela, že to bude inak. Predsa len sme už mali okolo 13 rokov a začali sme sa priateliť za zvláštných okolností, každá sme žiarlili na našu spoločnú kamarátku.
Toto priateľstvo bolo iné, než tie predtým. Mávali sme pocit, že si čítame myšlienky. Lenže vek 13 sa zmenil na 15 a prišla prvá skutočná láska. Adam, vysoký, svalnatý, ale trochu idiot. Lenže zo začiatku je všetko dokonalé. Už sme nebývali tak často spolu, ale koniec koncov to bolo ešte stále celkom v poriadku. Chodievala ku mne každú nedeľu, kecali sme, zahrali sme si karty. Šlo to.
Potom raz v apríli, po vyše roku sa s Adamom rozišla. Padlo pár sĺz, ale zvádala to. Lenže naša drahá Miška sa na mňa i Peťu úplne vykašlala. A po mesiaci sa dala dokopy s Reném, ktorý ju miloval celé roky. Tešila som sa, že má novú lásku a že je šťastná, ale keby som bola tušila čo bude nasledovať, moje ndšenie by opadlo.
Teraz spolu chodia 11 mesiacov a na mňa z vysoka kašle, sú spolu každý deň a celý deň. Odkedy spolu chodia nevideli sa týždeň. Keď jej volám a pýtam sa či nejde von, alebo pozerať film. Odpoveď je jasná: "eeee nevieeem" Aspoň keby povedala na rovinu či hej, alebo nie. Ja viem, že sa majú strašne radi, veď sama neustále opakuje, že žije z lásky, ale akože Ja jej vôbec nechýbam?
A takto končí naše priateľstvo. Veď aj na to treba dvoch no nie? Je to jej vec, s kým chce byť s tým je, len keby to dokázala všetko povedať narovinu a nekrútila sa okolo horúcej kaše. Mne by to veľmi pomohlo.
Ja neviem, ale podľa mňa by to tak nemalo byť. "Priateľ je človek, ktorý vám podá krídla, keď padáte do temna." alebo "Priateľ je človek, ktorý zostane, keď všetci odídu." Tieto výroky som použila, keď som písala svoju úvahu do školy, ale myslím, že na naše priatelstvo sa nehodia. Skôr by to bolo: "priateľ, ktorý príde, len keĎ niečo potrebuje."
Pochybujem o tom, že si toto Miška raz prečíta a pochybujem o tom, že si uvedomí, že naše priateľstvo dusí, ale viem, že keď ju René sklame, okamžite mi zavolá a bude sa chcieť stretnúť, ale ja nechcem dúfať v niečo také. Chcem skutočnú kamarátku a nie niekoho, kto si na mňa nevie najsť ani hodinu, lebo ona to skutočne nevie. Keď bez seba nevedia vydržať ani tú hodinu, nech si hľadá všetkých priateľov v Reném.